Ako vznikol projekt
„Môj psík Azor dáva pozor!"?
Autorský program bol odpoveďou na zvýšený trend ťažkostí detí a žiakov, ktoré rodičia a pedagógovia spoločne opisujú ako: „Je nesústredený. Koná unáhlene, bez rozmyslu. Robí chyby z nepozornosti. Nič nedokončí. Skáče od jedného k druhému. Nemá dostatok výdrže. Ľahko ho všetko vyruší. Je málo motivovaný. Keby sa viac sústredil...“. Tieto problémy neraz komplikujú školskú úspešnosť a neskôr i sebaobraz detí. Vytvárať štruktúru, postupné kroky, nacvičovať sebainštruktáž, pracovať s motiváciou, posilňovaním, naučiť sa používať pomocné stratégie ako napr. prekrývanie priestoru – to všetko môže byť veľmi užitočné a napomáhajúce k lepšiemu sústredeniu aj na rutinnejšie úlohy. Ako však priniesť intervencie čo najviac k deťom a podporiť ich v spoluúčasti a v túžbe po objavovaní tak, aby im to dávalo zmysel? Ako im ho čo najskôr a čo najviac dať „do vlastných rúk“? Ako podporiť kompetencie ako sebaregulácia, sebakontrola, sebaorganizácia, ktoré sú potrebné viac-menej celoživotne?
Deti vnímam nie ako „objekty výchovy“, ale ako aktívnych človiečikov, ktorí majú nesmierny potenciál spontánne rozvíjať svoje zdroje. Tiež dokážu byť aktívnymi „parťákmi“, preberať zodpovednosť (primerane svojmu veku) za svoju činnosť (ak sa cítia bezpečne, uznávané a akceptované, nezneisťované tlakom na bezchybný „supervýkon“). A k tomu majú obrovský potenciál – vedia sa hrať. A hrajú sa rady. A tak sa odštartoval nápad priniesť tréning/program do prostredia MŠ a zároveň rozšíriť ho i na domáce prostredie - podporiť spoločný čas hry a prirodzeného učenia medzi rodičom a dieťaťom (v prijateľnom rozsahu). Predškolský vek je totiž zlatým vekom hry, fantázie, snahy dokázať/zvládnuť/naučiť sa, bez záťaže domácimi úlohami a konfrontáciou so známkami.
Stimulačný program „Môj psík Azor dáva pozor!“ tematickou a rolovou hrou na trénerov psíka (tzv. hra na „AKOŽE“) podporuje vlastné kompetencie každého dieťaťa. Rôzne tréningové výzvy a s tým súvisiace úlohy (autorské pracovné listy) tak nadobúdajú význam/zmysel v kontexte spoločnej rolovej hry. Malí tréneri a trénerky hravo zvládnu počas 8 týždňov „akože“ naučiť mláďatká psíka Azorka získavať rôzne kompetencie. Stať sa trénerom postupne posilňuje vlastnú zodpovednosť dieťaťa za celý proces trénovania.Zároveň žiadne dieťa nie je konfrontované v zmysle: „kto najkrajšie“, „kto najlepšie“, „kto prvý....“. Vychádzame z toho, že každý je zodpovedný za svojho psíka a zároveň každé zo šteniatok vyniká v niečom inom (niektoré sú skvelí pomocníci pri pátraní, iné naopak dobre strážia, niektoré skvelo zvládajú triky cez prekážky, či sprevádzajú ľudí s hendikepmi). Počas tréningov takisto počítame s chybou – chyba je vítaná, je súčasťou učenia. Ak by šteniatko predsa všetko vedelo, chodiť na tréning by bolo zbytočné. Reflexia motivácie, vôle a chute k tréningu i hľadanie podporujúcich možností? je prirodzenou súčasťou všetkých spoločných stretnutí. Aj toto sa malí tréneri a trénerky učia.
